To nie je bar!

Autor: Alexandra Fabryová | 31.10.2012 o 10:30 | (upravené 1.11.2012 o 17:57) Karma článku: 12,32 | Prečítané:  999x

Vždy som považovala kaviarne za miesta oddychu, kde si ľudia posedia, porozprávajú sa a zafilozofujú si, porozoberajú knihy, divadelné predstavenia, filmy, to všetko za sprievodu jemnej, nevtieravej hudby. Je škoda, že takéto niečo sa dnes vyskytuje častejšie v reprízach programu Kaviareň Slávia ako v realite.

Som tretí raz za život v Prešove. Je pondelok ráno, sneží. Na námestí stretávam iba zamestnancov mesta, ktorí už vešajú vianočnú výzdobu. Rozhodnem sa zahriať v kaviarni. A tak hľadám otvorený podnik, v ktorom sa nefajčí, pretože nechcem hneď zrána inhalovať kúdoly dechtu. Oproti akémusi kostolíku nachádzam malú kaviareň. Vchádzam dnu, nikde ani nohy. Váham či je naozaj otvorené. Pán za barom ma hneď víta. Vykľuje sa z neho majiteľ. Vidím, že v ponuke je aj horúca čokoláda, tak si jednu objednávam.

Kaviareň je novootvorená, preto predstava majiteľa o interiéri ešte nie je naplnená. Ale je to útulné miesto, ktoré má potenciál stať sa príjemnou kaviarničkou. S kamarátom sa pýtame, ako mu to tam  beží. Dozvedám sa zaujímavé veci. Napríklad, že má nízku návštevnosť spôsobenú aj tým, že sa v kaviarni nefajčí. Tomu sa ja osobne teším, pretože som toho názoru, že kto si chce zapáliť, nech ide von alebo do krčmy, nie do kaviarne. V nej sa má vo vzduchu vznášať iba aróma kávy.

Majiteľ vraví, že sa snaží ľudí prilákať rozšírenou ponukou. Okrem kávy si človek môže objednať napríklad koláče, horúcu čokoládu, koňak a zaviedol aj raňajkové menu, croissant s kávou. Dodáva pikošku, z ktorej ja ostávam v nemom úžase. Zákazník si ku káve vypýtal hrianku s kečupom.

Ak prídu mladí ľudia, sťažujú sa, že nie sú na stenách zabudované televízory. Tak pri tejto informácii ma pučí od smiechu. Človek si predsa ide do kaviarne posedieť s priateľmi, porozprávať sa, prípadne si prečítať knihu, odpočinúť si. Ak chcem pozerať televízor, tak sa nebudem trepať do mesta, ale pozriem si ho doma. Ďalšou ich požiadavkou je hudba, ktorá má nahlas revať. Ja sa vyhýbam hlučným miestam, pretože ma z nich bolí hlava. Nedá sa tam rozprávať, človek musí kričať, aby ho druhí počuli, takže aj o hlas príde.

Dopyt je aj po veľkých gaučových súpravách, do ktorých keď si sadnete, tak si nie ste istí, že či naozaj ešte sedíte alebo už ležíte. Neviem si predstaviť tetušky v kostýmoch, ktoré si idú poklebetiť ku káve, ako sa tam uvelebia a ešte zaujímavejšie, ako odtiaľ potom vstanú. Vhodné by bolo aj prítmie, prípadne osvetlenie lasermi alebo inými svetelnými inováciami. Nesmie chýbať internet a dostatočný počet elektrických zásuviek. Dotyční totiž prídu s notebookmi, ktoré porozkladajú po stoloch a namiesto toho, aby sa porozprávali, píšu si cez sociálne siete. Toto je podľa mňa už zrelé na psychiatriu.

Poznám rozdiel medzi barom a kaviarňou. Je mi ľúto, že kaviarní je tak žalostne málo a aj tie, ktoré ešte ako tak fungujú, preberajú prvky barov, aby prilákali klientov. Možno som staromódna, ale pre mňa je aj kaviareň miestom kultúrneho vyžitia sa, kde napríklad po vernisáži, divadelnom predstavení, kine, koncerte, zájdem s kamarátmi a dlhé hodiny spolu diskutujeme. A nepotrebujem k tomu žiadny notebook, gauče, lasery ani hudbu, ktorá reve. Stačí mi príjemná atmosféra, vôňa kávy a priatelia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?